Zateplenie budov

     Cieľom zatepľovania stavebných objektov je zníženie tepelných strát, a teda aj pokles spotreby energie na vykurovanie. Plocha stien a strechy, cez ktoré uniká teplo, tvorí v bežných obytných domoch asi 70 % z celkovej teplovýmennej plochy. Obvodová stena musí chrániť vnútorné priestory budovy proti poveternostným vplyvom, proti nízkej i vysokej teplote, jednoducho proti všetkému, čo by mohlo narúšať vnútornú tepelnú pohodu. Únik tepla obvodovým plášťom tvorí až jednu tretinu celkových tepelných strát budovy. Ak chceme kráčať s dobou a šetriť, nesmieme zateplenie obvodového plášťa vynechať. Účinne možno zatepliť budovu iba z exteriéru. Výhody zateplenia - priemerná domácnosť spotrebuje asi 60 % z celkovej spotreby energie na zabezpečenie tepelnej pohody. Optimálna tepelná izolácia zníži úniky tepla cez obvodové konštrukcie a zároveň utesní budovu pred nežiaducou infiltráciou (nekontrolovateľným prenikaním vonkajšieho chladnejšieho vzduchu do interiéru). Ďalším prínosom je odstránenie tepelných mostov (napríklad v mieste železobetónových prekladov a vencov), čím sa zníži riziko kondenzácie vodných pár v konštrukcii, a teda aj vzniku plesní. Celkovo dôjde k zvýšeniu teploty na vnútornom povrchu, čo, samozrejme, zlepší tepelnú pohodu v interiéri. Veľmi častým problémom v praxi je, že po výmene okien dochádza ku kondenzácii vlhkosti v kútoch a miestach tepelných mostov. Kvalitné okná majú totiž menšiu prievzdušnosť, čím sa obmedzí vetranie a zvýši sa vlhkosť vzduchu v miestnosti. Tu je zateplenie nevyhnutným doplnkom do systémového riešenia. Aj pri dodatočnom zateplení je potrebné venovať pozornosť projektovému riešeniu, tepelnotechnickému posúdeniu a potrebnej legislatíve (stavebné povolenie, certifikované systémy a autorizované montážne firmy). Zateplenie je spravidla len jedným komponentom celkového riešenia s cieľom znížiť spotrebu energie – v hre je vykurovací systém, regulácia a meranie, vetranie, možné zdroje z rekuperácie tepla, využitie alternatívnych zdrojov atď. Preto je užitočné pred samotným zateplením urobiť celkový energetický audit so stanovením ekonomickej návratnosti.

     Energetická hospodárnosť budov

     Prvým dňom roka 2008 sa naplnil zákonný predpoklad (zakotvený do § 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 555/2005 Z. z. z 8. novembra 2005 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých predpisov) spočívajúci v tom, že počnúc dňom 01. januára 2008 sa na novopostavenú budovu, významne obnovovanú budovu s dňom začatia kolaudácie po 01.01.2008, ako aj na budovu predávanú alebo prenajímanú po tomto dátume bude vzťahovať povinnosť energetickej certifikácie, teda povinného vydávania certifikátov o energetickej hospodárnosti budov. Cieľom tohto opatrenia je predovšetkým zlepšiť energetickú hospodárnosť bodov a znížiť emisie oxidu uhličitého pri ich prevádzke. Budovou sa rozumie nielen rodinný dom či iná stavba, ale aj každá samostatná bytová jednotka. Plošne sa teda povinnosť certifikácie dotýka najširšieho spektra obyvateľstva. Energetický certifikát budovy bude vypovedať hlavne o kvalite jej konštrukcie z pohľadu energetickej úspornosti resp. náročnosti. Energetická kategorizácia budov podľa predpokladov tiež prinesie nový rozmer aj na trh realít a pravdepodobne ovplyvní ceny niektorých budov, keďže práve kategória úspornosti budovy osvedčená v certifikáte (podľa zákona v triede A až G) bude výrazným spôsobom ovplyvňovať cenu nehnuteľnosti pri jej predaji. V zásade teda každá novostavba, budova, ktorá sa predáva alebo prenajíma, ako aj budova, na ktorej sa realizovala významná obnova (najmä zateplenie obvodového a strešného plášťa, výmena otvorových výplní alebo energetického vybavenia budovy), majúca vplyv na energetické hospodárenie budovy, bude musieť mať po dátume 01.01.2008 vykonanú energetickú certifikáciu v zmysle zákona a ako doklad o nej bude vydaný tzv. energetický certifikát. V zmysle § 13 ods.(1) Povinnosti, ktoré má podľa tohto zákona vlastník budovy, vzťahujú sa aj na správcu budovy vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja alebo obce, na spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

     Tento energetický certifikát je vlastník budovy povinný nielen obstarať, ale v prípade predaja alebo prenájmu je tiež povinný ho novému vlastníkovi alebo nájomcovi odovzdať. Energetický certifikát pre nehnuteľnosť je oprávnený vydávať len odborne spôsobilý subjekt, pričom za takýto sa považuje vyškolený odborník, tzv. „energetický audítor“. Zákon o energetickej hospodárnosti budov počíta aj so sankciami viď. § 11 Správne delikty za nesplnenie povinností certifikácie, pričom vlastník budovy v prípade neobstarania energetického certifikátu ako aj v prípade jeho neodovzdania pri predaji alebo prenájme môže byť sankcionovaný pokutou. Túto pokutu bude oprávnená ukladať Štátna energetická inšpekcia.

Hlásenie porúch